Raketka – prijatá do starostlivosti OZ 21.5.2018 – Zvolen

Dátum narodenia: 1.5.2018

Raketka je testovaná, odčervená, očkovaná, kastrovaná.

Babuľka prišla v partii mačiatok, hladné zablšené sa zrazu roztrúsili za Alianzom vo ZV. Pravdepodobne ich mama opustila, alebo sa jej niečo stalo. Mačiatok prišlo 5. Bohužiaľ časom prežili iba dve, Habibi a Raketka. Bojovali sme o život každého z nich, trápili ich črevné problémy a baktérie. Ich telíčka nevládali zabojovať. Tieto 2 baby to zvládli. Raketka bola silné a veľké mačiatko, zvedavá a aktívna. Do všetkého pchala nos a pri každej činnosti vo veľkom pomáhala. Ako rástla, ukázala sa ako veľmi múdra a svojhlavá. Aktívna účasť pri každej činnosti bola zaručená. Toto sú však časy minulé… Raketka je už dospelá, je u nás 3.rok…to je priam neskutočné. Dlho nikoho nezaujímala. Ale že vôbec. Pred mesiacmi sa u nás začali jej problémy so zubami. Má opakujúce sa zápaly ďasien, má za sebou prvé trhanie zubov, čaká ju aktuálne druhé. Všetky zuby musia von…potom je šanca, že to ustane. V istých nešťastných situáciách totiž môže telo a ďasno vnímať zub ako “cudzí predmet” a reaguje zápalom. Spôsobuje to veľké bolesti a Raketa sa kvôli tomu veľmi zmenila. Stále je prítulná a komunikatívna, ale vidieť na nej trápenie, papuľky sa ani len dotknúť a robí to problém hlavne v ošetrovaní. Ale veríme, že keď cez všetko prejdeme a zúbky opustia svoje pôsobisko, jej papuľka sa ukľudní a bude mať šancu na život. Lebo nech to znie ako chce, aj kvôli zubom môže hroziť eutanázia či smrť a naša Raketka veru veľmi za svoj život bojuje. My sa samozrejme trápime spolu s ňou, ale veriť v dobrý koniec je stále ťažšie, keď neexistuje nik okrem nás, čo by o ňu čo i len prstom zavadil…Žiadny záujem, žiadne otázky, žiadna spomienka… Tak žijú mnohí u nás… Uvidíme, držme si s Raketkou palce. Je to veľmi akčná a sebavedomá baba a keď si už s človekom vytvorí puto, je naozaj silné. Kvôli bolestiam v minulosti akosi zanevrela na nosenie na rukách a tieto inak bežné záležitosti. Bojí sa kontaktu, lebo sa bojí bolesti. Papuľka sa už krásne hojí, tešíme sa, že konečne vidieť svetlo na konci tunela. Už by aj bola možnosť ju zveriť do rodiny, už by nemala robiť problémy. Ale pri nej treba mať nejaké skúsenosti. V jej prípade si s človekom musí “sadnúť”. Musia si rozumieť. Je úžasná mačka, ale veľmi svojská. Absolútne za to nemôže, zmenila ju choroba. Ale nie je to nič neprekonateľné. Len si k nej treba nájsť cestu. Predstavte si, že od narodenia je 3 roky v útulku, prešla si naozaj strastiplnú cestu a vidina konca je aká… ďalšie roky v útulku? Nie nie. Veríme v iný koniec. Bude šťastný a bude to jej vysnívaný domov, vysnívaný ľudský kamoš a konečne pohodový život. Veríme tomu…

Hľadá si domov iba v interiéri. Dbajte na zabezpečenie okien a balkóna.

Kontakt: 

0910 492 555 (večer iba sms, ozveme sa), mnau.zv@gmail.com